Webinár

Vzdelávanie je veľmi dobre strávený čas.

Keď sme chorí...

...nevaríme. Reštaurácia Fontána.

A nepredala som ich

Dneska som tie decká chcela predať. Fakt. Len som nevedela, na čo by som tie peniaze minula. Tak som si radšej oddýchla. Dikičko, Laci.

Hračky pre 2ročných

Lacko sa rád hrá. S hračkami, aj bez nich, pravdaže, hoci vždy keď niekde ideme, vraví "budú tam hračky". A jasné, že sa z každej teší. Jeho hry začínajú byť podstatne sofistikovanejšie, pretože jeho motorika aj priestorové videnie je už na inej úrovni. Napr. pred rokom nasúval krúžky na tyč, roztáčal vĺčik, klepal s kladivkom, staval veže z kociek a pod. Teraz ho bavia veci, ktoré bavia mnohé iné deti v našom okolí.
Vláčik má rád, je na magnety. Spojiť koľajnice do ucelenej dráhy nevie, ale aj ja s tým mám problém. On si sám postaví dráhu ľubovoľnej dĺžky a páči sa mu tak. S vláčikom spája požiarnikov a sanitku (keď sa vykoľají vlak). Na Mikuláša dostal zdvíhací most zn. Carousel a viac menej pasuje s našimi koľajnicami z Ikea. A jasné, Lego Duplo dostal na Vianoce, to je niečo, čo ho baví, veľké stavby si staviame my s Lacom (hoci mňa maximálne neuspokojuje, kedže som v mladosti stavala hotelové komplexy pre báby z kinderka a z tohto Dupla sa nič postaviť nedá poriadne), on sa hrá s postavičkami, autami a tak.
Ešte na poličke vidieť zvieratká - chcela som pôvodne skladať zbierku krásnych Schleich zvieratiek, ale starká nás predbehla s takou obyč sadou. Ale Ladik je šťastný, najlepšia je sliepka, keď hasí z požiarnickeho rebríka, alebo keď sa hydina vozí v autobuse s pani autobusárkou (taký ružový autobus s barbinou, boli v ňom cukríky).

Túto kompozíciu som našla v izbe. Lacko miluje zvieratká a pozná ich veľmi veľa. Ku knižke Potoky a jazerá sa stále vracia (hore).
Raz našiel aj moju Veľkú knihu o dinosauroch a odvtedy ich má rád a zaujímajú ho. V Kauflande som mu kúpila túto, asi nie veľmi ekologickú, vkladačku, ale má ju veľmi rád, podľa knižky sme pohľadali, ktorý dino sa ako volá - ovláda. Škoda, že tam nie sú jeho obľúbené - Minmi a Edmontonia. A Ladik už rád číta aj príbehy (kniha Rozprávky spod vŕby), podľa Montessori pedagogiky by rozprávkové knižky mali byť až po 3 rokoch, inak to deti  pletie, ale podľa mňa Lacko nie je hlúpy a veľmi dobre vie, ako to chodí v živote (že žaby nejazdia na aute a v zime spia v zemi, podobne ako slimáky). A sitko - no tak to je univerzálny predmet, v ten deň neviem čo predstavovalo.

Staviamie aj puzzle, v zime spájal maximálne 3dielne, teraz už zvláda aj 6 dielne (máme také stavebné stroje, od 2 do 6 dielnych). Dvojdielne puzzle od Janod sa mi veľmi páči preto, lebo Lacka učí orientovať sa v priestore a hľadať. V tom má medzery. Dostal na Vianoce, dikičko, má ho rád.

 

Tu sa Ladik prvý krát naučil spájať vagóny - realizácia nasúvania krúžkov v praxi.

Kocky sú hračkárskym fenoménom hádam od doby kamennej. Z kociek stavia všakovaké stavby pre zvieratká, kostolíky a i. My sme Ladikovi zaobstarali  prírodné kocky asi Woody, lebo sa mi páči tento článok http://lifereset.sk/to-co-nas-obklopuje-vplyva-na-nasu-mysel-telo-aj-zdravie/ . Všeobecne kladieme dôraz na materiály a máme radi, keď neklamú fazónou. Okrem toho si myslím že jednofarebné uľahčujú sústredenie sa na jeden rozmer.

 

Obľúbené knižky sú Potulky jarou/jeseňou/letom/zimou. Je tam veľa detailov pre malé deti, väčšie (aj Ladik) tam nájdu príbehy postavičiek. Počas jesene študoval aj geometrickú vkladačku, už ju ovláda. Výborná pomôcka na rozvíjanie priestorovej predstavivosti (žeby základy planiometrie?:). 

 Rád pomáha, fúrik dostal a nosil v ňom drevo. Laco mu dá aj vŕtačku, kladivo a iné chlapské náradie. Škoda, že už toľko nestaviame nábytok, ale v lete sa isto zas dačo rozbehne.

Ako som spomínala, má rád knihy. Tieto sú z Ikea a mne sa páčia, lebo aj vychovávajú, majú sofistikovaný jednoduchý text (aj keď nie dobre štylizovaný) a sú tam šikovne uvedené prírodovedné údaje. Terezka je hlavný divák. Lacko sa  s knižkami hrá aj ináč (teraz to boli vagóny).
Ladik vstúpil do fázy, v ktorej sa mu rozvíja fantázia a to je veľká zábava. Keď objaví novú "nápodobu", dlho dlho o ňom neviem.

Toto je ornát. Je pán farár.

 Rôzne pomôcky z bežného života. Mohla by to byť súťaž, že čo je čo :-). Surikaty, krokodíly, veľký a malý kormorán, volant a potom rôzne hudobné nástroje - gitara, trúbka, husle, fujara, bubon...
Inak hudobné nástroje sú tiež  veľmi obľúbené, najradšej má xylofón a tamburínku.

Látkové plienky

Veľa mamičiek sa ma už dopytovalo na látkové plienky. Hoci dnešná doba a štýl im dávajú punc "alternatívy", nemyslím si, že to tak je, naopak, sú veľmi moderné a trendy :-). Aké teda látkové plienky sú? Je množstvo stránok, ktoré sa venujú základným charakteristikám, preto chcem písať hlavne o skúsenostiach a vyjadriť sa k najčastejším otázkam.

Látkové plienky?

Pred prvým tehotenstvom mi ani nenapadlo, že by ešte niekto používal látkové plienky. Chápete, asi tak, ako sa už nepoužívajú diskety. Prekonané. Ale naši priatelia svoje bábo predsa len látkovali a to do plienok, ktoré vyzereli ináč, ako si ich pamätám ja. A nevyzeralo, že by s tým mali nejaké peripetie, vyzerali spokojne, bábo prosperovalo, žiadny hrniec na vyváranie som nevidela. Skrátka, bolo zjavné, že žiadna morda s tým nie je a teda jednorazovým môžu látkovky smele konkurovať.
Prvé bábätko sme sa rozhodli látkovať aj my. Keď som však prehľadávala web a dočítala sa, aké všelijaké high-tech plienky sú, zakrútila sa mi hlava  a strávila som kopu času, kým som si zhotovila optimálnu výbavu, lebo ako viete, všetko dačo stojí, a buď to je čas, alebo peniaze. Na úvod vám preto odporúčam prečítať si základné argumenty a typy plienok, lebodetailnému opisu jednotlivých typov sa venovať nebudem, napr. tu:
http://latkoveplienky.sk/preco-latkove-plienky

Naša prvá výBavička, prvé rozčarovanie

Pri Ladikovi som mala pripravené bambusové nohavičkové plienky, PUL nohavičky a 70x70cm štvorce z bambusového aksamitu (elastický zamat), skladané plienky Kikko, snappi sponky, prefoldy a pár vkladačiek (tie boli kúpené v rámci nohavičkových), separačné plienky a v lete sme dokúpili jedny pletené vlnené gate a jedny merino. Znie to ako riadny hevimetal :-), ale myslela som si, že som pripravená. To čo prišlo ma však šokovalo - Ladik všetko precikal. Vraj novorodencom netreba vkladačky, písalo. Pche, Lackovi som do každej plienky musela dávať aspoň jednu, inak bol celý mokrý (rozumej aj odev). Čo sa mi teda osvedčilo pri takom cikáčovi? Aksamitové (niečo ako zamat) štvorce som poskladala do novorodeneckého skladu a spojila snappy sponkou - totiž on ako chlapček cikal do všetkých smerov, preto som potrebovala jeho nožičky DôKLADNE obaliť. Nohavičková plienka by to vyriešila, ale zdala sa mi drahá a nemotorná, naopak aksamit je super elastický a preto sa mi to zdalo aj pohodlné. Častým praním sa však opotrebovali (mali sme ich len 4:).
Naopak, sestra dávala svojej dcérke obyčajné bavlnené štvorce na štvrtiny, z gaťkov jej trčali na všetky strany a nikdy sa neprecikala. Ladikovi by takéto balenie neprinieslo nič dobré, možno letné osvieženie. Preto som sa pre Terezku snažila vytvoriť nepriestrelné kombinácie, pri nej to však vôbec nie je potrebné. 
Nevýhodou je aj to, že dnešné dojčenské oblečenie väčšinou neráta s látkovou plienkou, preto používame väčšie čísla, hlavne bodíkov (kvôli zapínaniu medzi nôžkami. Existuje pomôcka s veľmi vznešeným názvom - extendor, ktorý tento problém vie vyyriešiť, napr. takýto: http://www.sashe.sk/slamienka/detail/predlzovacka-na-bodicka-extendor

Najväčšia výhoda

Počas používania látkových plienok som si nabúrala mnohé ideály, hoci ich stále považujem za lepšiu alternatívu k jednorazovým plienkam. Platí, že dieťatko by malo byť čím častejšie nahé a mať slobodu pohybu. Zdá sa to paradoxné, kedže látkové plienky su objemnejšie, svojím princípom však zabezpečujú, že bábo je skutočne častejšie vyzlečené, čo je plus.
Udržujú akúsi sebadisciplínu a režim. Vyzerá to asi takto:
1. dieťa sa zobudí
2. uspokojíme základné potreby (umyť zadoček, nachovať a pod.)
3. dieťa je polonahé na podložke, striedavo na bruchu a chrbte
4. zabalenie dieťaťa (ak ide spať, dám väčšiu plienku, ak budem do spánku ešte prebaľovať, dám malú plienku)
5. nosenie, upokojovanie, sledovanie
6. spinkanie
Terezka naozaj väčšinu svojho bdelého stavu strávi iba v bodíkoch na podložke, raz na koberci, raz na stole v kuchyni a i. Pravdaže treba dbať na bezpečnosť aj tepelný komfort, ale netreba sa báť. Najdôležitejšie je, aby si dieťa na "bruškovanie" zvyklo, najlepšie hneď v pôrodnici. V našej nás v tom veľmi podporovali, ale viem, že to nie je tak všade.
Sú však aj bábätká, ktoré veľa plačú, rodičia sú radi, keď je ich dieťa aspoň chvíľu tíško a boja sa ho čímkoľvek popudiť, napr. mokrou plienkou, a tak sa uchýlia k jednorazovým, čo chápem. Moje dve sestry mali veľmi komplikované bábätká a predsa látkovali, aj v noci, a nezdalo sa mi, žeby boli plienky ,ten, problém. Hlavné je nebrať všetko príliš vážne, s látkovkami sa dá začať kedykoľvek. Treba ich však rozhodne vyskúšať. Ak to vzdáte, vždy sa dajú plienky výhodne predať napr. v bazári na Modrom konikovi.sk.

Ako to funguje

Obe naše deti sú spolovice bezplienkované, teda plienku nosia hlavne počas spánku a kakajú inam, nie do plienky. Teda zväčša :-). Na separáciu stolice  však slúžia separačné plienky z rôznych materiálov, hlavne pri väčších deťoch, sú užitočné, keď bábo je iba mlieko, stačí plienku opláchnuť.
My sme používali celulózove Popolini, ktoré ak sú ocikané, môžte ich prať, ak sú okakané, môžte spláchnuť. Z flísových sa malý zaparil :-( (preto sa nám neosvedčili ani kapsové plienky, okrem toho, že neexistovalo, aby ich neprecikal:).
Zostanuvšie fľaky sú skôr estetická záležitosť. Ale aj tak sa zdajú podozrivé, preto po odstránení hrubej časti stolice fľak treba preprať v rukách žlčovým mydlom, ktoré organické farbivá aspoň sčasti rozpúšťa. Ja to však nerobím, lebo je to iba fľak, ktorý je nazávadný, postupným praním sa stráca a bledne na slnku. Verte či nie, keď som Terezke chystala plienky po Ladikovi, ani jedna nebola fľakatá.
Použité plienky je najlepšie skladovať na vetranom mieste. Niekto ich drží v zavretom vedre, ale to potom strašne zapácha. Ja ich hádžem (na podlahu:) do lavóra a ten je v chodbičke. Kedže plienky periem každý druhý deň, smrdieť to ani poriadne nemá kedy.
Perieme pomerne často, aj prestieram, ale beriem to ako to psychohygienu (aspoň niečo evokuje poriadok:), nepovažujem to za stratu času, lebo pri vešaní prádla sa zabavíme všetci. Odkedy vešiame aj vonku, je to oddych. Pri malom dieťati však periete tak či onak - ogrckané rukáviky, golieriky, okakané chrbátiky (pri pamperskách), všade fľaky od mlieka - to je dennodenná realita. Ja plienky periem aj so svetlým oblečením zväčša normálne na 40tke, žiadne vyváranie sa nekoná. Sú pekné, čisté, voňavé ani nie (aviváž sa plienkam nehodí, prestanú sať tak, ako uteráky z reklamy). Žehliť sa odporúča v prvých mesiacoch, obzvlášť, ak je dieťa exematické, ale napr. bambus je vraj od prírody antiseptický, takže to je plus.

Prestreté prádlo je radosť, znamená to, že je v dome bábo

Máme plienky bavlnené bielené aj nebielené a bambusové. Je to fakt, že bambus výborne saje, ale aj tvrdne a dlhšie schne (logicky), ale keď bambusovýcm plienkam dáte privilegované miesto na sušiaku a sem tam ich otočíte, netrvá to tak dlho. Hlavne nohavičkové dlhšie schnú, ale netvoria väčšinu našej výbavy, preto ich stíham striedať.
*štvorcové, lebo rýchlo schnú, ale treba ich skladať. Tie nosí Ladik, niekedy aj Terezka.
*viacvrstvové skladané, sú poskladané raz-dva, nosí ich Terezka aj Ladik. Nie sú objemné, pohodlné, nebielené, dlhšie schnú, Terezka ich má v bdelom stave.

Viacvrstvové plienky Kikko, veľkosť 2 akurát pasuje do novorodeneckých nohavičiek ImseVimse

*nohavičkové bambusové kupované na patentky aj suchý zips. Sú SUPER, ľahko sa doň balí, sú krásne, dlho v nich malá vydrží (nosí ich pri spaní), ale dlho schnú a vrchné nohavičky treba dôsledne nastaviť, aby vám plienky dobre prekrývali.

Nohavičková jednoveľkostná plienka s a bez vrchných jednoveľkostných Pul nohavičiek (BambiRoxy)

Keď bol Lacko viac hore a začal sa pokúšať o lozenie, mala som pocit, že nohavičkové plienky ho obmedzujú, kedže látka je aj na bedrách. Začal používať viacvrstvové plienky Kikko a problém bol preč. Keď išiel spinkať, dala som mu znovu bambusovú. 
Ďalšou nevýhodou je aj to, že dlhšie schnú. Dobré sú aj na noc (podľa toho, akého máte cikáčika, ja však uchyľujem aj k jednorazovým (a hoci ich používam len na noc, aj tak ich je plný kôš!!!)
Vkladačky používam so všetkými plienkami (na spanie), a keď mám k dispozícii len šité plienky (tie sú tenšie). Na všetky treba vrchné nohavičky. ktoré neprepustia vlhkosť. Máme PUL novorodenecké aj 1veľkostné, vlnené aj merino tenké (tie šila jedna mamina na Modrom koníkovi). Obe sa nám osvedčili, ale viac používam PUL, vlnené treba pravidelne impregnovať a minul sa mi lanolín :-), používali sme ich však v lete na noc a myslím, že to bolo fajn, riťka nebola taká navlhnutá, ako v 1razovej plienke. Ale veľmi mokrú plienku neudržali. Výhodou však je aj to, že presakujú postupne.
Novorodenec sa v jednoveľkostných nohavičkách stráca, ale veľmi rýchlo do nich dorastie (Terezka má mesiac a používa prevažne jednoveľkostné). Naše bábätká však rozhodne nepatria ,tým chudým, , niekto využije novorodenecké aj do pol roka.

Novorodenecké PUL nohavičky

Luxusná časť našej výbavy - bambusové plienky, vľavo vkladačka, hore vkladačka "prefold", dole nohavičková jednoveľkostná plienka, vpravo šitá nohavičková plienka z aksmitu

Patentky alebo suchý zips? Suchý zips je ďalšia vrstva, takže v brušku sa stráca istá ohybnosť, patentkové sú poddajnejšie, sucháčove zas viete lepšie napasovať na nohavičkovú plienku. Radšej mám ale patentkové, nehučia tak a nikde neškriabu a stále fungujú, hoci sa môžu vytrhnúť. Pravda však je, že ako bábo rastie, niektoré patentky sú navyše a môžu otláčať. Na to slúžia kryty  patentiek, ktoré väčšina výrobcov tiež ponúka, ale my to nepoužívame. Z tohto hľadiska sú výborne vlnené, napr. z merino úpletu, nikde netlačia a neprekážajú.
Kvôli finančnej dostupnosti mám Pul nohavičky značky BambiRoxy, ale ak by som vyberala ešte raz, chcela by som vybrať také s mäkkými suchými zipsami.
Existuje aj mnoho sofistikovaných plienok s takými názvami ako AIO, SIO a neviem aké, ktoré majú v zásade zjednodušiť prebaľovanie a zvýšiť efektivitu plienky, zväčša je to nejaká plienka so špeciálnymi vkladačkami a integrovanou nepremokavou vrstvou, ale je to pomerne drahé (ale asi stále lacnejšie, ako používať jednorazové) a údajne nemajú takú životnosť (PUL vrstva častým praním degraduje), takže taká high-tech plienka sa nemusí vášho ďalšieho dieťaťa dožiť.
Nákup plienok je najkrajšou časťou :-).Existujú kamenné obchody aj internetové. Ja som väčšinu kupovala cez net, ale výbornou a lacnou alternatívou je možnosť ušiť si vlastné. Na webe je kopa strihov a návodov, a vyrobiť plienku (aj keď možno nie v takej estetickej kvalite) nie je ťažké. Netreba ani overlock, ak nedávate na vrch dekoratívny úplet, tak ani strečová ihla. Podľa mňa je však najlepšia možnosť táto: na tejto stránke http://www.detivbavlnke.sk/detivbavlnke2/eshop/2-1-Galanteria/0/5/250-sada-na-usitie-nohavickovej-plienky sa dá kúpiť už vystrihnutá plienočka aj s príslušenstvom, len ju treba zošiť. Strihanie totiž zaberá najviac času :-) Ja som si jednu takto ušila a je výborná, a potom som si ten strih zúžila a ušila ešte pár vlastných plienok z bambusového aksamitu, ktorý je jemný ako anjelské krídla, a elastický, takže pohodlný. Keby som o tom vedela skôr, zameriam sa na túto možnosť.
Plienky je možné získať aj z druhej ruky, je to rozhodne ekologické aj ekonomické, ale treba veľmi pozerať na kvalitu, či už ozaj nie sú za zenitom, ja som také kúpila a vypchávam s nimi hračky :-)
Používanie uvedených plienok je skutočne jednoduché (hoci prvé balenie bolo hrozné).Takže netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, väčšina rodičov v mojom okolí aj tak skončila pri bavlnených štvorcoch (a my v podstate tiež):-) 

ps. ospravedlňujem sa za modrú farbu niektorých slov, niečo som skúšala a nepodarilo sa mi to vrátiť späť. NIE sú to linky.