Moja milá Brastislava

Milá moja Bratislava,
už veľmi dlho sa chystám, že Ti napíšem list, ale sama vieš, aké sú niektoré akcie s malými deťmi zdĺhavé, a tak sa našiel čas až teraz. Laco sa s malým bicykluje po chotári a konečne sa môžem venovať len Tebe a písať Ti. Dúfam, že sa potešíš. Niektoré veci som Ti zabudla povedať, tak čítaj pozorne.
Prepáč, ak som svoju priazeň dosť neprejavovala. Neprestajne si mi ponúkala množstvo dobier a tak málo som ich bola schopná využiť. Jedno je však isté, kávu som nepremeškala nikdy, tú ponúkaš naozaj výbornú, aj keď, stretla som aj záškodníkov s padělkami..ale to nie je až tak dôležité. Dôležité je, že tie príležitosti ponúkaš, a môžem si vyberať ako keď z palety vyberám, akú temperku načápem na výkres. Teda to už nie je veľmi aktuálny obraz, ale chápeš.
Som rada, že som mohla zažiť tvoju Rieku. Hoci zdieľam s Tebou bolesť nad jej hanobením. Isto rada spomínaš na meandre a ramená a žírne nivy, vône.A to vtáctvo, pánimoji. Och, ako rada by som to zažila aj ja. A vyzy!... No bolo super sedieť aspoň na múriku, sledovať čajky ako sa v kŕdli nechávajú unášať na hladine, alebo ako srandovne sa hašteria o kúsok chleba a v zime zas pozorovať tie veľké čajky, vieš, tie od mora. A pamätáš si, keď som raz neskoro večer dostala defekt a na Lafanconi mi ho Laco opravoval? Sledovali sme takú nejakú loď..či čo a mesiac. Ale vieš, ja nie som veľký romantik, po večeroch som rada doma, preto trochu vládlo napätie a bojím sa tmy (hlavne na moste), ale to sa v tvojom priestore neráta za zaujímavé. S tebou som aj zažila najkrajšie búrky, čo búrky! Blýskavice! Som veľký obdivovateľ Tvojho podnebia cítim s Tebou, že už nemôžeš toľko rozdávať zo svojho bohatstva...Chápem, že (civilizačný?) pokrok nezastavíš, ale aspoň Ťa povzbudím, že ak by som chcela mať nejakú záhradu, isto by bola pri Tebe!(keby sa to ešte dalo tak nejak, prirodzene)
Asi mi však dáš za pravdu, že asi hlavným Tvojím atribútom je symbol stretnutia, ten čudný hrad, akože stôl naopak, veď sa tak aj vraví, že sa zídeme okolo stola. K Tebe sa utieklo veľa milých ľudí.
Naozaj som rada s tebou trávila čas, všeličo by sa ešte dalo popísať, no nie? Ale pravdupovediac, vôbec mi nechýbaš. Nechcem, aby si bola smutná, ale je to pravda.
Isto aj pri Tebe by sa dalo zažiť to, čo tu, ale dávno v minulosti alebo za veľa peňazí (nie, neplač). Vieš, keď nám ráno zasvieti slnko do dverí v kuchyni a nebodaj ešte malý spí, sadneme si na schody, pozorujeme ranné šemotenie hmyzu a rosy a cítime sa ako na dovolenke. A to nemyslím len že päť metrov naokolo, ale pozriem aj ďalej a keby som mala lepšie uši a oči, vidím to šemotenie aj tam. Lacko ho vidí aj na kopcoch za dedinou, taká naša kulisa, vždy povie: "líšky v lese, aj jeleň, srnec." Niečo také. A ako beží deň (tieň) tak sa to šemotenie postupne stišuje, asi preto, že mnohé kvetiny sa zatváraju, ale vtedy prídu na pašu sliepky, síce nám rozhrabali chodník, ale aspoň pozobali škodce. A všelijaké iné vzrúšo môžme popočúvať.
Pravda, tu sú vtáčiky hanblivejšie, ako v meste, takže niekedy zachytia len poryv pohľadu a už radšej odletia, ale o to je väčšia radosť, keď sa ten-ktorý rozhodne, že sa predvedie. No napríklad také ďatle - ešte aj prelezú na druhú stranu kmeňa, len žeby sme ho nevideli. Keď sme sa raz boli s pani Zaliberovou prejsť popod hrad, vieš, na to parkovisko, čo tam teraz stavajú také..budovy, hľadali sme ruderálnu vegetáciu (bolo málo tých kapustových v tú sezónu, ona ich aj dáko špeciálne volala, láskavo) no a  vtedy priletel Ten tesár čierny. To bolo riadne, dlho sa tam tváril, že nás nevidí a mohli sme ho obdivovať.Tu takí vtáci nie sú, na druhej strane sa teším z akéhosi ich prirodzeného studu, myslím tých tunajších. Stránim sa tej myšlienky, ale mesto akosi viac vyzlieka (možno preto sú tam ľudia taký nenápadní, alebo sa tvária, že ja som nenápadná a nechcú mi to pokaziť).
Na večer sa už ale rozpútajú riadne treskyplesky. V júli sme sledovali, ako sa chrústy šinú dookola našej čerešne a na ne sa ešte rýchlejšie šinú netopiere, dobreže nás nezadlávili. To už bolo také tiesnivé šero, kedy si všetci myslia, že ich nevidíme. A máme takého ježka, je to riadny bak, to Ti poviem. A naňho to šero asi ozaj dopadlo lebo sa prechádzal, akoby sme ani neboli tam. A ešte musím spomenúť susedinu mačku, čo nám pár razy doniesla myš a krtka. U nás máme také schovanisko pre všelijaké tvory a tvorčeky a tam rady chodia aj ich predátory, tak je to niekedy sranda. Asi stade mala mačka tie úlovky. Ale stále som nenašla hada.
Musím povedať aj to, že je tu dobre aj z toho hľadiska, že keď ide malý von, netreba ho chystať ako na celodenný výlet. Vieš, ide vonka v gaťkách a ponožkách a hotovo. A ja nemusím ísť vlastne nikam. Mne to ku cti neslúži, ale chápeš.
Čo by som Ti ešte napísala? Aj tak som sa rozpísala až až. Len to som Ti vlastne chcela, že nám je lepšie, sme viac spolu, jeme viac ovocia a zeleniny, viac sa ľuftujeme a ľúbime a isto Ťa radi prídeme navštíviť, na výlet.
Och, a čo sa týka kávy, tak moja stará mama robí asi ešte lepšiu, takže nemaj strach, som tu dobre.

Krásne leto všetkým

Konečne zas doma. Síce nás kvári choroba, ale je nám dobre. Nech aj vám, leto je predsa do roka len raz!

Cestujeme

Nedávno sme veľa cestovali, ozaj veľa sa mi to videlo a mali sme obavu, ako to malý zvládne, nie vždy sa to dá zorganizovať počas jeho spánku. Ale veru, musím sa podeliť, bolo to super. Začala som sedávať vpredu a bola to dobrá voľba. Ladik sa akoby prestal na mňa spoliehať a zabáva sa sám, je to parádička. Konečne sa s Lacim aj dačo pozhovárame, malý si zatiaľ vzadu tiež niečo šemotí, sleduje cestu a má tzv. "fun". Prekvapil nás, lebo ani hračky ani žiadne zábavky tam nemá, okrem chrumiek a dózy, tie ho však ozaj bavili aj 3 hodiny (so sprievodným programom za oknom, neuveriteľné :-). Ladik, diky, si super.

Pozor na soju

Sója  je v dnešnej dobe premieľaná z každej strany. Z výživového hľadiska sa javi minimálne kontroverzná, hoci ktovie, možno iba platí daň za popularitu a všetci do nej šprtajú, že čo je zač. Ja ponúkam trochu iný pohľad.

Doma sme mali velikánsku dózu so suchou sójou, boli tam možno 2 kilá. Ladik sa na tú dózu zameral a keďže neodhadol svoje sily, dóza spadla, pukla, urobil sa na nej otvor a sója sa rozsypala po kuchyni. Kto nepozná morfológiu sójových semien, pripomínam, že sú to takmer dokonalé guľky, pravda s drobnými nerovnosťami po povrchu. Keď do nich nasmerujete istý vektor sily (či ako), začnú fungovať ako skelá nápodoba Brownovho pohybu. Kmitajú a súčasne sa kotúľajú ťažko predpokladateľným smerom (vyzerá to akoby boli nezávislé od použitého vektora sily, fascinujúce). Keď som túto sójovú vlastnosť zbadala, Ladikovi som dala metlu a išla som si čítať časopis. Viete, ako keď kohút medzi bitkami začne akože hľadať červy. Skrat.

Každopádne Ladik bol nadšený. Zametal, dbíral a zametal, všetkými smermi, zväčša ale od seba (pod chladničku). A bavil sa. Neviem ako dlho, ale mala som pocit, že to bolo hroozne dlho. Celkom dobrá aktivita. Nakoniec však prišiel na psa mráz a na mňa príležitosť poriadiť to. Zametanie nebola dobrá voľba, dostať tie guľky na zmeták bol heroický výkon. Dodnes sa z neznámych príčin z neznámych špár na mňa vykotúľajúvajú sójové bôby.

V jari prichadza zima

Zaciatkom februara sme so Zitkou zacali 40 dnovu duchovnu pripravu na post podla knihy Ricka Warrena "Zivot s jasnym cielom". Zacali sme pre istotu skor, aby sme to do Velkej noci stihli, kedze sme ratali aj s tym ze nas syn nam nie vzdy ulahci travit cas citanim a zhovaranim sa o roznych temach.
Mame uz niekolko tyzdnov po Velkej noci a minule sme sa akurat zhovarali o teme z 28 dna s nazvom "Vsetko ma svoj cas". Symbolicky ;).

Okrem ineho sme sa zhovarali o tzv. rocnych obdobiach v zivote cloveka, cez ktore nie je mozne robit skratky. Na to aby sme boli schopny prinasat ovocie, musime rast a silniet (jar). Silnieme az kym nepride leto, aby v jeseni nase ovocie dozrelo a malo uzitok. V zime stromy oddychuju a posilnuju korene, aby ked znova pride jar, boli silnejsie ako minuly rok a mohli znova rodit este lepsie ovocie. V tomto sa skratky robit nedaju.
Ale niekto by povedal, ze predsa len skratky existuju aj v tomto. Potom je to ale, ako vo vtipe z rozpravky o 12 mesiacikoch, kedy zla jezibaba posle Marienku nazbierat jahody v decembri. A kedze Marienka zila uz v modernej dobe, tak skocila autobusom do Tesca a spravila nakup jahod. A vieme, ze decembrove jahody z Tesca za vela nestoja a okrem penazi a koniec koncov nasej namahy. A takto je to aj s nami. (koniec filozofickej casti na vecerne rozmyslanie ;))

Nas ale tesi, ze po rokoch hyperaktivneho zivota, prichadza "zima" a mozme sa na urcity cas zastavit a venovat cas tomu podstatnemu: a to budovaniu a upevnovaniu vztahov, na ktorych budeme moct stavat a kracat tak dalej.

Plodný predĺžený týždeň

Za predchádzajúci týždeň sa u nás vystriedalo dokopy 14 kamarátov(z toho 3 deti + náš Lacko), ktorí nás prišli pozrieť a stráviť s nami čas.

Strávili sme ho rôzne. Či už dlhými a príjemnými hodinami zhováraním sa o tom, čo všetci máme nové a aké sú plány do budúcna:

.. i menej príjemnými chvíľami pri našom hokeji ..

.. prácou na našom dome, ..

.. i mimo neho, ..

 .. a zaslúženým oddychom v neďalekej prírode.

V neposlednom rade nám dopĺňali kolorit naše deti a ich tradičné tanečné kolá v podaní "Fíha tralala" s najväčším hitom "Bager a tatrovka"

 

.. a "cyklovýlet" po našej dedine ..

Ďakujeme všetkým za návštevu a prajeme skoré dospávanie zameškaných hodín spánku ;)

Ranný beh so srnčou

Rozhodol som sa ist dnes rano zabehat a pred pracou nabrat psychicke sily, kedze niekedy je toho v praci uz tak akurat ;).

Hned za dedinou mame polovnicky revir. Tak preco neist si zabehat tam, ked je to ani nie 5 minut od domu. Vystrojil som sa teda oblecenim jasnej farby aby si ma niekto nahodou nepomylil s poskakujucimi zverami. Verim ze som nevyrusil ziadneho polovnika, ale na posedoch som nezazrel nikoho. Za to srny boli prekvapene ked sa niekto vyrutil z poza zakruty. Bezec na jednej strane a srny za malym potokom na druhej, sme bezali niekolko metrov spolu. Este budem musiet cosi trenovat, aby som dokazal s nimi drzat krok.
Ciel to ale splnilo a mozme pracovat s cistou hlavou.

Kúpeľ pre senátora

Jedného dňa šiel starký kosiť na malom traktore. Ladik sa aj bál, ale túžil držať volant, tak sa pridal. Nakoniec ho strach premohol a trocha sa pokakal. Starká mu ako bolestné pripravila luxusný kúpeľ. Aspoň mohol pozorovať kosačku z bezpečnej vzdialenosti.

Bez ocka

Ocko je ďaleko, ale aspoň sme našli niečo na točenie.

Doma je svet najväčší

Ako je dobre deťom s rodinou. Pozorujem, že pre dieťa je ozaj dôležitý celý rodinný kontext. Rozhodli sme sa byť blízko aspoň mojim rodičom a je to dobre, lebo vďaka tomu Ladik pozná všetky vekové kategórie, smutných aj veselých starkých, plačúce, papajúce aj bruškové bábätká, rodičov hrajúcich sa ale aj karhajúcich ako aj rodičovské vzťahy rodičov jeho rodičov (lebo už je to tak - vždy budeme niečím dieťaťom nezávisle od veku), pozoruje konštelácie a fyzické in/dispozície. Tvorí vzťahy a je súčasťou niečoho väčšieho a nás to nestojí až tak veľa námahy. Veľa vecí sme si zjednodušili a stále sa z toho teším. Ladik je rád aj s najstaršími aj s najmladšími členmi rodiny, prastarký mu hovorí riekanku ako išli chlapci na hrušky, prastarká ho učí nové slová a ďalšia tancuje tini-tini a že palice sa starým ľuďom neberú (aj keď mu ich, pravdaže, dá), starký mu ukazuje, ktoré lietadlá ponad nás lietajú a púšťa Gorana alebo Bay city rollers(?), ďalej sa vyrovnáva s Katkiným braním knižiek a návalmi lásky malého Miško, ako aj s tým, že malé bábätká neslobodno budiť. Takže áno, všetci rastieme.
(fotka je zo septembra, keď sme mali narodeniny)

Niektoré postrehy k jarným záhonom

V našej záhrade som pozorovala niekoľko pekných záhonov z rastlín, ktoré majú ľudia vo zvyku nivočiť. Nikdy tomu neporozumiem, hlavne keď si uvedomíme, že väčšina sú jedlé. No dobre, nie je to chleba, ale predsa, jedlo si treba opatrovať. Nuž a pozorovala som rôzne spanilé kombinácie týchto rastlín: čiernohlávok, hviezdica, nezábudka, púpava (ale pozor, popoludní kvety zatvára, takže na prechádzku z estetických dôvodov sa treba vybrať včas!), a samozrejme, množstvo elegantných tráv, ktoré však nemám v pláne určovať. Nie som si istá správnosťou uvedených slovenských mien, ale tieto sa mi páčia.
Fialky (ostatné na pozemku už odkvitli) vytvárajú len pár trsov a sú bledofialové, zrejme budú krížence tmavofialových, ktoré rastú za domov a tých bielych, ktoré rastú pod jabloňou vpredu (ťažko povedať, kto z koho). Najviac sa mi páči, keď sa objaví nezábudka v koberci hviezdice (inak -  nemá veľmi dobrú chuť, skúšala som aj fakt mladé listy a nič...). Z púpavy sme už s Ladikom zavarili aj prvá dávku púpavového sirupu, ale nabudúce dám menej cukru.

Zemiaky sú už na štartovacej čiare

 

O pestovaní zemiakov vo všakovakých kopách slamy a sena som už toľko počula, že pri takom množštve zabudnutého sena v záhrade by bola ohromná škoda dáke "krumpličky" nezasadiť. A tak som zasadila. Trebalo si dať pozor, lebo v tlejúcom sene je množstvo plesní a ich spór, takže bolo treba stáť v smere vetra (rozumej nos smeruje smerom, kam fúka vietor). Zatiaľ sme zasadili len jednu sadu, ale mám veľkú túžbu zasadiť zemiaky do všetkých zostávajúcich kôp... 

Ps: inak na krtincoch nám vychádza reďkovka, šalát aj špenát. A našla som aj jeden tučný výhonok, o ktorom mám teóriu, že je to brokolica. 

Sadili sme dyne aj iné

Ešte v marci sme s Ladikom siali dyňové priesady. Ladik ich chcel vyberať, ale ja som ich ubránila. V záhrade máme vybagrované po elektrikároch, máme teraz ,hlinisko, , najlepšie, sú tam mravce, chrobáky a ich larvy (ale tie som malému neukázala).

jedly zaciatok, dobry zaciatok

Jarný obed. Prežili sme v zdraví. Medvedieho cesnaku nemáme veľa, kedže sa v lete tadiaľ prehnal Andrej s lopatou kvôli trativodu, ale to nevadí. Príprava spočívala v:
1. nazbieraní rastlín (až tak som neexperimentovala, iba šťava, pŕhľava, púpava a myší chvost; inak - najlepšia časť!)
2. príprava ako na špenátovú omáčku, nakoniec som tam stratila vajíčka od starkých
výsledok - zaujímavý, myšieho chvosta stačí štipka