Ako je dobre deťom s rodinou. Pozorujem, že pre dieťa je ozaj dôležitý celý rodinný kontext. Rozhodli sme sa byť blízko aspoň mojim rodičom a je to dobre, lebo vďaka tomu Ladik pozná všetky vekové kategórie, smutných aj veselých starkých, plačúce, papajúce aj bruškové bábätká, rodičov hrajúcich sa ale aj karhajúcich ako aj rodičovské vzťahy rodičov jeho rodičov (lebo už je to tak - vždy budeme niečím dieťaťom nezávisle od veku), pozoruje konštelácie a fyzické in/dispozície. Tvorí vzťahy a je súčasťou niečoho väčšieho a nás to nestojí až tak veľa námahy. Veľa vecí sme si zjednodušili a stále sa z toho teším. Ladik je rád aj s najstaršími aj s najmladšími členmi rodiny, prastarký mu hovorí riekanku ako išli chlapci na hrušky, prastarká ho učí nové slová a ďalšia tancuje tini-tini a že palice sa starým ľuďom neberú (aj keď mu ich, pravdaže, dá), starký mu ukazuje, ktoré lietadlá ponad nás lietajú a púšťa Gorana alebo Bay city rollers(?), ďalej sa vyrovnáva s Katkiným braním knižiek a návalmi lásky malého Miško, ako aj s tým, že malé bábätká neslobodno budiť. Takže áno, všetci rastieme.
(fotka je zo septembra, keď sme mali narodeniny)
(fotka je zo septembra, keď sme mali narodeniny)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára