Ranný beh so srnčou

Rozhodol som sa ist dnes rano zabehat a pred pracou nabrat psychicke sily, kedze niekedy je toho v praci uz tak akurat ;).

Hned za dedinou mame polovnicky revir. Tak preco neist si zabehat tam, ked je to ani nie 5 minut od domu. Vystrojil som sa teda oblecenim jasnej farby aby si ma niekto nahodou nepomylil s poskakujucimi zverami. Verim ze som nevyrusil ziadneho polovnika, ale na posedoch som nezazrel nikoho. Za to srny boli prekvapene ked sa niekto vyrutil z poza zakruty. Bezec na jednej strane a srny za malym potokom na druhej, sme bezali niekolko metrov spolu. Este budem musiet cosi trenovat, aby som dokazal s nimi drzat krok.
Ciel to ale splnilo a mozme pracovat s cistou hlavou.

Kúpeľ pre senátora

Jedného dňa šiel starký kosiť na malom traktore. Ladik sa aj bál, ale túžil držať volant, tak sa pridal. Nakoniec ho strach premohol a trocha sa pokakal. Starká mu ako bolestné pripravila luxusný kúpeľ. Aspoň mohol pozorovať kosačku z bezpečnej vzdialenosti.

Bez ocka

Ocko je ďaleko, ale aspoň sme našli niečo na točenie.

Doma je svet najväčší

Ako je dobre deťom s rodinou. Pozorujem, že pre dieťa je ozaj dôležitý celý rodinný kontext. Rozhodli sme sa byť blízko aspoň mojim rodičom a je to dobre, lebo vďaka tomu Ladik pozná všetky vekové kategórie, smutných aj veselých starkých, plačúce, papajúce aj bruškové bábätká, rodičov hrajúcich sa ale aj karhajúcich ako aj rodičovské vzťahy rodičov jeho rodičov (lebo už je to tak - vždy budeme niečím dieťaťom nezávisle od veku), pozoruje konštelácie a fyzické in/dispozície. Tvorí vzťahy a je súčasťou niečoho väčšieho a nás to nestojí až tak veľa námahy. Veľa vecí sme si zjednodušili a stále sa z toho teším. Ladik je rád aj s najstaršími aj s najmladšími členmi rodiny, prastarký mu hovorí riekanku ako išli chlapci na hrušky, prastarká ho učí nové slová a ďalšia tancuje tini-tini a že palice sa starým ľuďom neberú (aj keď mu ich, pravdaže, dá), starký mu ukazuje, ktoré lietadlá ponad nás lietajú a púšťa Gorana alebo Bay city rollers(?), ďalej sa vyrovnáva s Katkiným braním knižiek a návalmi lásky malého Miško, ako aj s tým, že malé bábätká neslobodno budiť. Takže áno, všetci rastieme.
(fotka je zo septembra, keď sme mali narodeniny)

Niektoré postrehy k jarným záhonom

V našej záhrade som pozorovala niekoľko pekných záhonov z rastlín, ktoré majú ľudia vo zvyku nivočiť. Nikdy tomu neporozumiem, hlavne keď si uvedomíme, že väčšina sú jedlé. No dobre, nie je to chleba, ale predsa, jedlo si treba opatrovať. Nuž a pozorovala som rôzne spanilé kombinácie týchto rastlín: čiernohlávok, hviezdica, nezábudka, púpava (ale pozor, popoludní kvety zatvára, takže na prechádzku z estetických dôvodov sa treba vybrať včas!), a samozrejme, množstvo elegantných tráv, ktoré však nemám v pláne určovať. Nie som si istá správnosťou uvedených slovenských mien, ale tieto sa mi páčia.
Fialky (ostatné na pozemku už odkvitli) vytvárajú len pár trsov a sú bledofialové, zrejme budú krížence tmavofialových, ktoré rastú za domov a tých bielych, ktoré rastú pod jabloňou vpredu (ťažko povedať, kto z koho). Najviac sa mi páči, keď sa objaví nezábudka v koberci hviezdice (inak -  nemá veľmi dobrú chuť, skúšala som aj fakt mladé listy a nič...). Z púpavy sme už s Ladikom zavarili aj prvá dávku púpavového sirupu, ale nabudúce dám menej cukru.

Zemiaky sú už na štartovacej čiare

 

O pestovaní zemiakov vo všakovakých kopách slamy a sena som už toľko počula, že pri takom množštve zabudnutého sena v záhrade by bola ohromná škoda dáke "krumpličky" nezasadiť. A tak som zasadila. Trebalo si dať pozor, lebo v tlejúcom sene je množstvo plesní a ich spór, takže bolo treba stáť v smere vetra (rozumej nos smeruje smerom, kam fúka vietor). Zatiaľ sme zasadili len jednu sadu, ale mám veľkú túžbu zasadiť zemiaky do všetkých zostávajúcich kôp... 

Ps: inak na krtincoch nám vychádza reďkovka, šalát aj špenát. A našla som aj jeden tučný výhonok, o ktorom mám teóriu, že je to brokolica. 

Sadili sme dyne aj iné

Ešte v marci sme s Ladikom siali dyňové priesady. Ladik ich chcel vyberať, ale ja som ich ubránila. V záhrade máme vybagrované po elektrikároch, máme teraz ,hlinisko, , najlepšie, sú tam mravce, chrobáky a ich larvy (ale tie som malému neukázala).

jedly zaciatok, dobry zaciatok

Jarný obed. Prežili sme v zdraví. Medvedieho cesnaku nemáme veľa, kedže sa v lete tadiaľ prehnal Andrej s lopatou kvôli trativodu, ale to nevadí. Príprava spočívala v:
1. nazbieraní rastlín (až tak som neexperimentovala, iba šťava, pŕhľava, púpava a myší chvost; inak - najlepšia časť!)
2. príprava ako na špenátovú omáčku, nakoniec som tam stratila vajíčka od starkých
výsledok - zaujímavý, myšieho chvosta stačí štipka