Ladik. 3

 

Je to veľký chlapec. má tri roky. Neuveriteľné, čo sme spolu prežili a ako sme sa všetci vĎaka nemu polepšili, posunuli, dozreli, dospeli. O materstve sa toho veľa natára vážne aj veselo, ale o tej podstate môžme meditovať koľkobudemechcieť. A bude stále záhadou. Každopádne mňa pokorilo a stále pokoruje, teda opravďuje. Na niečo také, ako byť mamou by som nikdy nedozrela, takže chvála Bohu, že nám zoslal tohto chlapca pre začiatok. Dozrievame spolu, tak je to veselšie.
A aký je? Mudrlant, tak pekne naivný a ohromne citlivý. Vášnivý čitateľ a humorista. Má výborný zmysel pre hudbu, rád papá, ľúbi čokoládu a piškooooty  a chcela by som ho za kamaráta....
Každopádne je to pre mňa česť, že mu môžem byť mama, že mu môžem byť blízko a že mám jeho dôveru. Kokso, ako je krehká.

Lacko

V.I.P deň otvorených dní hasičov na supertajnom mieste...a my tam :-D

Už viackrát som písala o tom, že to tu nie je dajaký béčkový región, pravda, nemáme tu jazzové dni, ani vodopády alebo dajaké bombastické atrakcie, ako kilometrový tobogan alebo čo, no ale toto, čo nás postretlo, tak to bola bomba. Totiž,  cez švagrovej sestry frajera, sme sa dostali na Dni otvorených dverí hasičov (a ich techniky). Fantastické voľačo! Hasiči, čo sú pochlapení aj tak dosť, sa pochlapili úplne najviac, lebo pre deti také veselé atrakcie vymysleli, že až.

Začalo sa to senzačným preletom vrtuľníka, čo keroval vraj veľmi odvážny, špičkový pilot. A tam to mohlo aj skončiť, lebo také veľkolepé to bolo, že mi ostal zážitok až do ďalšieho výletu. Ale potom  sme ešte počúvali rôzne vyznania hasičských popredných osobností, čo sa mne veľmi páčilo, lebo mali dar reči, a ja rada počúvam príhovory, mám rada pátos a vznešené ideály, priznania, odhalenia a tak, chápete, tak trochu klepy. Býva to poučné. Nasledovali ukážky hasičských záchranných akcií, pomocou techniky na tzv. trenažéroch, čo sú všelijaké rozvaliny a nachystané domčeky a všeličo... lebo čo som vám nenapísala zatiaľ, a je dosť podstatné, celé sa to totiť dialo vo VOJENSKOM PÁSME: CHápete?? Kde chodia len politické špičky;), vojaci a hasiči (trénovať). No a tam to je fakt zvláštna krajina, kde majú prázdne sklady, vraky áut, autobusov, koľajnice so zopár zdevastovanými vagónmi, voľne pohodené kanalizačné rúry s dverami (to všetko slúži na tréningy) samé brezy a bylinky, vrtuľník visiaci za reťaze, vododróm a umelo vytvorené mestečko s bytovkami a kinom, kde každý bytovkový vchod je inak opancierovaný, aby zvládol také alebo hentakú streľbu z takej alebo onakej kiežby pištole (to viete, testujú si aj takzvané húfnice, ktoré majú efektívne postrieľať húfy ľudí - to už v akom svete žijeme! hoci aj v Pánovi prsteňov strieľali všeličo, a koľkým ľuďom by sa v Stredozemi páčilo, no ale to je o inom, tam boli elfovia a Aragorn). Takže my s Lacom sme len kukali, lebo ako sa otvorili závory, a pustili nás vďaka špeciálnej povolenke dnuka, ocitli sme sa v inom svete.

Ale teda späť k hasičskému zboru. Jednotlivé hasičské úkony boli aj komentované, čo by som si ja veľmi rada vypočula, lebo ja sa stále rada učím a znelo to veľmi zaujímavo, ale Terezku tie húkačky trocha budili, takže som bola obďaleč, ale Lackovia všetko sledovali. Ale to nebolo všetko!! Keď všetkých figurantov zachránili a pohasili všetky palety, deťom urobili so striekačkami riadne šou, striekali všelijaké farby, urobili hromadu peny a a..sranda riadna, zlatí boli, tí hasiči, vedia prečo bije detské srdiečko. Osobitne chlapčenské (Ladikove), lebo potom prišla najlepšia časť - otvorené dvere na hasičských autách (bagroch, autobusoch...). To som o malom ani nevedela. Najviac sa mu páčilo v autobuse, potichu sedel v Päťke a nasával tlmenú autobusovú atmosféru (asi mal nejaké videnie školského výletu, na Mohylu alebo do Brhloviec). A jasné že si vyskúšal, ako péruje autobusárska sediča .-D. Fajné to bolo celé. Vrátane kapustnice, guľášu, držiek, malinovky, kávy, piva, a domácich koláčov, čo napiekli mamy, tety a žienky hasičov. Fantastická akcia, by nás v živote nenapadlo, že na dačo také sa dostaneme.

Ale to stále nebolo všetko. Potom sme sa dopravili na vododróm (podobnosť s tankodrómom nie je náhodná, tanky tade chodia), kde sme sa mohli povoziť na hasičských záchranných člnoch. Ja reku že malý nech nejde, už bol unavený a keď sa bude báť a hádzať o zem v motorovom člnku, čo s ním? Ale on chcel ísť, tak mu obliekli vestu (po členky mu bola :-D s Lacom si sadli na hybkú lavičku, a on sa VôBEC NEbÁL!!! Viete, záchranárske člny sú fakt malé podľa mňa, aby sa hocde pomestili, takže nemá veľkú zotrvačnosť, ale on v pohode. Keď zaparkovali, hneď chcel nasadnúť do vedľajšieho člna - že na ďalšiu jazdu :-)) Zlatý bol ozaj. A aj veľký Laco mal zážitok, lebo  neviem či viete, ale hasiči používajú aj tanky, napríklad pri povodniach, takže áno áno, Laco sa previezol v tanku! A ujo tankista ich nešporil, hodiny robil len taký fukot. Malý sa o ocka veľmi bál, aj plakal kvôli tomu :-(

Ozaj to bol fantastický deň, veľká vďaka hasičom, aj za ich prácu, nasadenie, aj celú prípravu a vklad pre detiská, veľmi sa tešili. A my sme sa tešili tiež.

Ďakujeme aj Mišovi-hasičovi s Aničkou, že nás prichýlili a tak vzorne sa o nás starali, ako o hostí, to sa len tak nevidí: FAN_TAS_TIC_KÉ

Inak to stále nebolo všetko, lebo doma nás čakali Dni obce, ale o tom inokededy :-)





Jáj, aj teraz sa teším, keď tie fotky prezerám, no super :-)

 

Každá dedine je v niečom EXTRA. Aj tá naša, a vedľajšia ešte viac

Naša dedina je jedna z najšpeciálnejších na svete. A to preto, lebo tu nemáme krčmu. Najsocializujúcejší projekt, lepší ako komunitné centrum a všetky sociálne (a socialistické) aktivity, ktorý fungoval už v Biblii. Tu to nemáme. Ale to vôbec nevadí! Lebo tu máme všeličo iné. Napríklad vo vedľajšej dedine parukilometrov boli parkúrové preteky. Konské parkúrové preteky. Nie, nie je to fikcia. Je to realita. Boli tam kone, hudba, lángoše, guľáš (potunajšom gujóš), hudba a hromada detí. Dobré nie? Ja som si aj dala klobúk, aby mi nebolo priteplo, ale cítila som sa ako v Anglicku, tam sú kone asi také tradičné, podľa filmov pravdaže usudzujem. Inak veľmi pekná Ipeľská scenéria je za tamojším obecným úradom (áno, hádate správne, kolbisko je hneď pri obecnom úrade, čo znamená, že je dosťdôležité).

Ladikovi sa to pravdaže veľmi páčilo, prvú súťaž presedel ako na ihlách celú, všetko sledoval, ďalšie súťaže už chodil sem a tam a hlavne! Takí miestni Rómovia (knižné typy to boli, voľakedy o nich písali ako o Cigánoch), hrali na akordeóne, husliach a base. Keď ich Lacko zbadal, vedela som, že si môžem dať lángoš (s priemerom menšej zemegule), lebo nezbadá mňa. Tuto je video, že Lacko by aj medzi nich dobre zapadol:

VID_20160409_173139

Nože, zopár tipov, ako neprepásť JEDINEČNÉ leto v roku

Dni sú čím ďalej teplejšie, aj búrka sa niekedy schvíri, a  čas začína naberať taký príjemný letný švih, naturel by som to nazvala. Tak to, prosím pekne, neprepásnime, ale poriadne si to užime, nech sme šťastní a zdraví! Ako som niekde začula, chyťme to leto za pačesy!

Takto sa to podľa mňa podarí:

1.trhajme kvety do vázy aj do vody na pitie (kto je šikovní, môže si urobiť nielen kvetinové sirupy, ale aj vína, čo v zime príjemne zohrejú😉 z levanduľe, ruží, byliniek a tohoročného medu.)

2. otvárajme okná v dome, aby sme pri skladaní prádla nestuchli ani pri iných (vnútorných) aktivitách, niekedy sa teším s chládku nášho domu, ale mám rada, keď cez okno ide teplý vzduch

3. jedzme a pime vonku, tam to inak chutí a sem-tam priletí aj dajaká muška obohatiť jedálniček;) (my máme tie svinky, tak to až tak často nerobíme ;-)tie nám však obohatia jedálniček neskôr), aspoň  pri otvorenom okne zotrvajte, prosím

4. pozývajme priateľov na návštevy a pripravme im niečo dobré, nech si oddýchnu, najlepšie zabezpečiť aj vtáčiu kulisu, to je lepšie posedenie, ako na Plese v opere (ale tiež sa len domnievam)

5. poďme na výlety a HRÍBY, priatelia, v lese už rastú také tradičné hríbiky (Lacko by v lese aj býval, fakt!)

6. nezabudnime sa pekne obliekať a využívať prírodné vzory (mám takú látku s potlačou ďatľa, žiab, jabĺk a bobúľ, urobím si sukňu a Lackovi bermudy) a vôbec, tešiť sa, akí sú zrazu všetci pekní a zdraví, a že aj my sme

7.jedzme to čo rastie v záhrade, hoc’ aj stále dookola, dajako je to v prírode tak, že nám manažuje kŕmne kúry. Áno, znamená to že: týždeň vkuse čerešne, týždeň vkuse maliny, ríbezle,potom višne, potom marhule, potom broskyne, potom slivky a jablká (či ako to ide :-). Teraz treba striedať cibuľku so šalátom a reďkovkou. Čo bude potom? uvidíme!

8. kto môže, nech sa bicykluje (ja sa nemôžem, lebo Terezka sa ako doprovod na bicykel zatiaľ nehodí) a behá, alebo rýchlo skáče, a áno, kúpe sa v nádržiach a štrkoviskách (ja viem, sú tam aj naturálne naladení ujovia a tety, ale aj to patrí životu)

9. chytajme pôdu a hladkajme kôru stromov, ja si rada predstavujem, že sú to enti (ja by som bola tiež ent, asi breza), mám vyhliadnutú takú skupinku jaseňov na zákrute, tak keď sa budem bicyklovať(?), tak ju preskúmam. Nemyslím si, že stade prúdia energie alebo dačo také, ale aby sme sa nezfiflenili je to dobré, a vôbec, netreba sa izolovať; ja hlinu chytám, keď Terezke krtkujem mrkvičku zo záhonu do príkrmu, poriadne tam prirástla

10. páriky, ľúbte sa, komáre okolo desiatej už nelietajú 🙂 a deťom dovoľte pozerať na netopiere (áno, pôjdu spať neskoro, ale na intrákoch sme boli hore dlhšie. Ale to sme neboli deti, či?)

My sme začali letne žiť už v máji. Voľade som písala, že sme boli vtedy vyťažení. Boli sme aj chorí, to je pravda, mali sme aj návštevy, aj sme boli odcestovaní, a okolo detí samotných je viacej roboty ako na kostole (ale ozajstný kostvôl (vraví moja stará mama) som nestavala, tak sa to iba domnievam). Ale pozrite si krátky fotoreport, ako sme pekné dni rozbiehali my:



....Lacko sa naučil hrať na base....



....vytasili sme hojdačku, ale zlomila sa. Asi malý od lanského leta pribral.

.

.... boli sme veľa vonku. všetci...





...ozaj veľa :-)

 



...preto máme doma neporiadok :-) Ale hlavne:



...sme opekali...



...navštevovali sa...





.... boli sme na parkúrových pretekoch vo vedľajšej dedine...



.... boli sme na svadbe (bez detí...jou :)...



...jedli sme domácu stravu...(rozumej syr, šalát, reďkovky, cibuľka a čaj)

 



...a vraveli sme si,že ten máj je ozaj pekný.

...nie, nebol to veget :-DDD len sme sa mali dobre!

 

 

Pre Ladikovu veľkú radosť

Čo preňho neurobím. Viete, ja som taká mama, čo dávam pozor na vyváženú stravu, chápete, pomer makro a mikronutrientov alebo niečoho takého :-). Snažím sa riadiť potravinovou pyramídou a chovať nás aspoň trochu racionálne. Pravdaže odozva nebýva vždy taká oduševnená, akoby som chcela, ale veľa si z toho nerobím, hlavne aby mal malý Lacko optimálny myelín, no nie? ;-)

Ale jeden deň bol hrozne zlatý, myslím, že mal naozaj krásny deň, lebo som o ňom ani nevedela, kde je a čo robí. To väčšinou znamená, že sa má dobre. Dokonca ani na večeru nechcel ísť, taký bol zahĺbený. Tak som si povedala, že mu urobím radosť a na našu terasu som  mu nenápadne pripravila večeru presne podľa jeho gusta... Keď ju objavil, neskutočne sa radoval. No a teraz obrazová hádanka: na základe fotografií uhádnite, čo Lacko tak ľúbi.





(správna odpoveď: oakak a kíjark abelhc z)

Traja čuníci (alebo miesto čínskych prasiat v našej záhrade)

Môj manžel kosí s kosou rád, ale ozaj to zaberá veľa času. Veľa ľudí nám vravelo, že si máme kúpiť ovce alebo kozy, nech nám to skosia ony. Ale nám sa tieto zvieratká nie až tak pozdávajú, okrem toho, ako vieme, oba druhy sú selektívni spásači, takže nie sú také efektívne kosačky, ako sa o nich traduje (náš pán farár mal takúto skúsenosť: vo vysokej tráve musel tie ovečky hľadať:-) ). A úžitok je pomerne sporný. Ale! Náš sused choval prasiatka, čínske či vietnamské či-čo. Zo päť. A pásli sa mu a mal pohodu. Vidina zabíjačky náš až tak nelákala, ale o prasiatkach veľa toho nevieme a preto sme do toho šli.

Keď sa blížila kúpa a dovoz sviniek, nebolo my všetko jedno a veru aj rástli vo mne obavy. Nehryzú? Nebudú hladovať? Kde budú kadiť? Neprerastú nám cez hlavu? Kam sa podieme?? Kam sa podejú ony? Nakoniec ale príbeh pokračuje celkom pozitívne priam veselo (sa začal:-)

Kde bolo tam bolo, bola jedna dedina a v tej sme bývali my. Otec rodiny sa raz vybral so susedom R. od dediny K., aby doviezli tri prasiatka (nie tie, čo vedia stavať domy). Matka s deťmi doma tŕpli, čo bude. Zanedlho (znezrady :-D) otecko zaparkoval a všetci sme sa schovali. Otvára kufor. A vyberajú voľáke vrecia. Ó, áno, v každom vreci je jedno prasiatko. OJoj, jedno prasiatko ušlo!! Kdesi sa schovalo. No ako inak, vo vysokej tráve. Snažili sme sa ho zahnať, ale beda! Vbehlo popod plot ku susedke A. Pomoc, rata, nebude mať z neho kamaráta! Otecko uteká na cestu a bezradne krčí plecami: čo robiť? Prasiatko je také vystresované, že hneď k nám vbehlo popod plot naspäť. A odvtedy sú všetky diery v plote zapečatené, ba aj plot je dvojnásobný. Akurát istá moja sestra K. prišla na návštevu a nepoučená zabudla zatvoriť bráničku. Svinky čakali iba na to, a preto sme sa s nimi naháňali okolo obecného úradu. Šťastnými ťahmi nakoniec znova zakotvili u nás.

Odvtedy si prasatá zvykli a my tiež. Voľajako ich chováme-nechováme, ale rešpektujeme (aby nás teda nepohrýzli :-D). Poďme ale pekne poporiadku.

Kde vylučujú?

Áno, traduje sa, že svine sú špinavé. A to je pravda, lebo sa ľúbia váľať v blate, ako väčšina cicavcov bez hustého kožucha (napr. slony, hrochy, nosorožce, to sú také populárne). Ale svine sú aj čistotné. Tiež ako väčšina cicavcov (ale aj vtákov) ak môžu, tak si nekadia do spálne. Na potrebu chodia pod ovocné stromy, ale nacikané majú aj hneď pri chlieviku (v noci sa im asi nechce chodiť ďaleko).

Kde bývajú?

Chlievik sme im urobili v drevárni. S Ladikom sme im tam doviezli slamu z minuloročných zeleninových záhonov za dva fúriky a vysypali sme to tam, len tak, na podlahu. Nevedeli sme, že čo. Ale čo na druhý deň nevidíme - svinky si tú slamy nahrnuli do kúta a tam spávajú na kope. V chlieve sa však zdržujú iba v noci alebo keď prší. Cez deň spia buď na slnku, alebo v chládku, však.

Čo žerú?

Tieto prasiatka sa naozaj celý deň pasú. Napriek tomu im ráno a večer dávame pomyje a suchý chlieb, alebo staré mlieko, alebo sparenú pŕhľavu. Toto je inak veľmi zaujímavá kapitola, lebo aj svine sú selektívne spásače (čo neteší môjho manžela, lebo druhy ako Hordeum murinum a iné nekonzumovateľné trávy sa ďalej slnia), čo ale mňa, ako záhradkára v štádiu primitív (začiatok), veľmi teší. Prečo? Pretože! žerú burinu a nie zeleninu!!! Toto možno znie prekvapujúco, ale svine, ktoré sa pasú (a nie sú zavreté v chlieve a pod.) nad kalerábovými listami alebo šalátom ohŕňajú rypáky. Radšej si dajú PUPENEC. Chápete?, PUPENEC!! pupENEC!!!!!! Ani v najkrajšom sne by mi nenapadlo, že keď mi do hriadky vstúpi sviňa, tak nezožerie nič, okrem slimákov, pupenca a hviezdice prostrednej (aj iné rastlinky spasú, ale toto sú top). Čo sa týka rytia, v tomto sú čínske prasiatka veľmi výhodné, lebo ryjú len veľmi málo. Tam, kde im veľmi nechutí tráva a spol., sa pustia do zeme a ryjú. Ale nie každá svinka ryje rovnako veľa, dokonca každej chutí niečo iné. Svinky okrem toho, že v zemi hľadajú všelijakú háveď, ryjú aj kvôli tomu, aby sa mohli váľať v hline (ideálne v blate). Preto sme im urobili také blatisko. Keď sme dali staré drevo het, hneď pribehli svinky a zgustli si na tých ,,červíčkoch", čo nájdete pod kameňmi a rozryli to tam. Naliali sme im tam potom za vedro vody a voilá, hneď sa tam s pôžitkom vyváľali. To je taká ich voľnočasová aktivita :-). Vyváľajú sa a potom v eufóriu behajú hrozne rýchlo po celej záhrade a sú celé naradostené. A potom sa všade škriabu, šúchajú sa o stromy a tak.

Inak ich chová aj sused cez plot aj kdekto :-).

Aké sú nevýhody?

Tieto svine ryjú málo, ale keď je niekde narušený pôdny povrch, s radosťou si podrýpnu. Trsy trávy, ale aj kvety. My máme holej pôdy pomerne málo, ale na jeseň som založila nový záhon a ten som zatiaľ udržovala bez buriny, aby som podporila tie vysadené druhy. Ale tie vysadené druhy my vyryli het (mala som si všetko zamulčovať). Tak som radšej ustúpila a kvetiny som si presadila dopredu. Mám ale aj iný záhon, a tam si udržujem buriny, aby mi kryla pôdu, len je priebežne kosím s kosákom, a tam my kvetiny pekne rastú. A zeleninu síce zatiaľ nežerú, ale idú ako tanky, a tak mi s 9tich brokolíc ostala len 1 (slovom: jedna). Do záhrady ich preto púšťame, ale treba ich vyslovene pásť (priamo do záhona ich ani nepúšťam, aj keď by ma zbavili pupencov, lebo by mi všetko podupali, alebo podryli, kedže zatiaľ nemám všetko zamulčované). A keď jeme vonku, tak sú dotieravé.

Aké sú výhody?

Oveľa väčšie! Zbavujú nás škodcov (ale asi aj užitočný hmyz konzumujú), buriny, rytím "udržujú" dynamiku vegetačného krytu (rátam s tým, že sa ľahšie udržia aj nejaké iné druhy, pravda robia "pôdu" pre jednoročné buriny a iné terofyty), ale to zásadné príde na jeseň. Okrem toho, že budú spod stromov žrať popadané ovocie, v záhrade po zbere úrody to tam trošku poryjú a dožerú posledné zvyšky buriny. A o rok jej tam bude možno menej ;-). Potom bude zabíjačka a z toho (z prasiatok) vyplývajúce dobrá). Keby sme ich tu mali aj skoro na jar, som presvedčená, že tej prvej buriny by nás zbavili spoľahlivo, nevraviac o tom, že by na záhonoch pripravili pôdu pre siatie. Zimný chov je však zatiaľ otázny. Ďalšou výhodou je aj to, že nás zbavili mravcov, neviem ako presne, ale mravcov sme mali strašne veľa a všade. Oni nám zožrali burinu, čo rástla pri múroch (mám takú teóriu, že z mravenísk žerú asi larvy a kukly mravcov, lebo si to inak neviem vysvetliť), a tam mali (aj všade inde) mravenisko. Okrem toho sme mali taký problém, že na čerešni si mravce chovali vošky - liezli hore po kmeni. A tam sa tie svine :) škriabu, takže mravce tade nerady chodia (asi ani nevedia kade, lebo na tom kmeni potom ostáva smrad :)) Zatiaľ tie vošky tam stále sú, ale toto je určite dobrý spôsob liečby. Proste mravce zmizli. Fakt.

Inak, vedeli ste, že gravidita svíň trvá 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni? My nie, ale kedže Palacinku sme kúpili nevedomky gravidnú, v lete to vychádza na niekoľkonásobné vrátenie investície :-).

A ešte toľko, že nie, nemáme ich ako psov, nehladkáme ich. Aj keď som skúšala :-). Proste len zdieľame spoločný priestor, máme z toho nejaké výhody, ale to je všetko. A som rada, alebo som ich už stokrát oplakala (keby to boli kamošky, tak zabíjačku by som neprežila).

Dolu na fotke ich chlapi pasú (svine nevidno).

     

Nechaj každého, nech žije a kráča ako mu jeho schopnosti umožňujú. Nie tvoje predstavy o tom, kto má aký byť, ale Boh je cesta, pravda a život.

(Miroslav Schlesinger: Človek, si jedinečný)

Vonku vsetci spolu!

Vonku sa snažíme byť všetci spolu...pravda malej sa to nie vždy pozdáva, lebo doma je zvyknutá ležkať na koberci len tak, viete, bez plienky, ale aj tak som rada, keď s nami aspoň chvíľu pobudne. Lacko inak rád fotí...ťuk ťuk ťuk ťuk ťuk ťuk ťuk (aj do plastelíny vydrží ťukať veľmi dlho).









No. A potom zaspí. To sa niekedy tiež veľmi tešíme...



 





A naozaj lietal (ten šarkan), ale musela som ho držať aj ja, lebo fakt dobre fučalo. Nakoniec nám ale odletel.

Inak máme výborné stanovisko na šarkaniády, drôty aj stromy sú ďaleko, takže niekedy dačo isto zorganizujeme!! Už sa teším!