Keď sa blížila kúpa a dovoz sviniek, nebolo my všetko jedno a veru aj rástli vo mne obavy. Nehryzú? Nebudú hladovať? Kde budú kadiť? Neprerastú nám cez hlavu? Kam sa podieme?? Kam sa podejú ony? Nakoniec ale príbeh pokračuje celkom pozitívne priam veselo (sa začal:-)
Kde bolo tam bolo, bola jedna dedina a v tej sme bývali my. Otec rodiny sa raz vybral so susedom R. od dediny K., aby doviezli tri prasiatka (nie tie, čo vedia stavať domy). Matka s deťmi doma tŕpli, čo bude. Zanedlho (znezrady :-D) otecko zaparkoval a všetci sme sa schovali. Otvára kufor. A vyberajú voľáke vrecia. Ó, áno, v každom vreci je jedno prasiatko. OJoj, jedno prasiatko ušlo!! Kdesi sa schovalo. No ako inak, vo vysokej tráve. Snažili sme sa ho zahnať, ale beda! Vbehlo popod plot ku susedke A. Pomoc, rata, nebude mať z neho kamaráta! Otecko uteká na cestu a bezradne krčí plecami: čo robiť? Prasiatko je také vystresované, že hneď k nám vbehlo popod plot naspäť. A odvtedy sú všetky diery v plote zapečatené, ba aj plot je dvojnásobný. Akurát istá moja sestra K. prišla na návštevu a nepoučená zabudla zatvoriť bráničku. Svinky čakali iba na to, a preto sme sa s nimi naháňali okolo obecného úradu. Šťastnými ťahmi nakoniec znova zakotvili u nás.
Odvtedy si prasatá zvykli a my tiež. Voľajako ich chováme-nechováme, ale rešpektujeme (aby nás teda nepohrýzli :-D). Poďme ale pekne poporiadku.
Kde vylučujú?
Áno, traduje sa, že svine sú špinavé. A to je pravda, lebo sa ľúbia váľať v blate, ako väčšina cicavcov bez hustého kožucha (napr. slony, hrochy, nosorožce, to sú také populárne). Ale svine sú aj čistotné. Tiež ako väčšina cicavcov (ale aj vtákov) ak môžu, tak si nekadia do spálne. Na potrebu chodia pod ovocné stromy, ale nacikané majú aj hneď pri chlieviku (v noci sa im asi nechce chodiť ďaleko).
Kde bývajú?
Chlievik sme im urobili v drevárni. S Ladikom sme im tam doviezli slamu z minuloročných zeleninových záhonov za dva fúriky a vysypali sme to tam, len tak, na podlahu. Nevedeli sme, že čo. Ale čo na druhý deň nevidíme - svinky si tú slamy nahrnuli do kúta a tam spávajú na kope. V chlieve sa však zdržujú iba v noci alebo keď prší. Cez deň spia buď na slnku, alebo v chládku, však.
Čo žerú?
Tieto prasiatka sa naozaj celý deň pasú. Napriek tomu im ráno a večer dávame pomyje a suchý chlieb, alebo staré mlieko, alebo sparenú pŕhľavu. Toto je inak veľmi zaujímavá kapitola, lebo aj svine sú selektívne spásače (čo neteší môjho manžela, lebo druhy ako Hordeum murinum a iné nekonzumovateľné trávy sa ďalej slnia), čo ale mňa, ako záhradkára v štádiu primitív (začiatok), veľmi teší. Prečo? Pretože! žerú burinu a nie zeleninu!!! Toto možno znie prekvapujúco, ale svine, ktoré sa pasú (a nie sú zavreté v chlieve a pod.) nad kalerábovými listami alebo šalátom ohŕňajú rypáky. Radšej si dajú PUPENEC. Chápete?, PUPENEC!! pupENEC!!!!!! Ani v najkrajšom sne by mi nenapadlo, že keď mi do hriadky vstúpi sviňa, tak nezožerie nič, okrem slimákov, pupenca a hviezdice prostrednej (aj iné rastlinky spasú, ale toto sú top). Čo sa týka rytia, v tomto sú čínske prasiatka veľmi výhodné, lebo ryjú len veľmi málo. Tam, kde im veľmi nechutí tráva a spol., sa pustia do zeme a ryjú. Ale nie každá svinka ryje rovnako veľa, dokonca každej chutí niečo iné. Svinky okrem toho, že v zemi hľadajú všelijakú háveď, ryjú aj kvôli tomu, aby sa mohli váľať v hline (ideálne v blate). Preto sme im urobili také blatisko. Keď sme dali staré drevo het, hneď pribehli svinky a zgustli si na tých ,,červíčkoch", čo nájdete pod kameňmi a rozryli to tam. Naliali sme im tam potom za vedro vody a voilá, hneď sa tam s pôžitkom vyváľali. To je taká ich voľnočasová aktivita :-). Vyváľajú sa a potom v eufóriu behajú hrozne rýchlo po celej záhrade a sú celé naradostené. A potom sa všade škriabu, šúchajú sa o stromy a tak.
Inak ich chová aj sused cez plot aj kdekto :-).
Aké sú nevýhody?
Tieto svine ryjú málo, ale keď je niekde narušený pôdny povrch, s radosťou si podrýpnu. Trsy trávy, ale aj kvety. My máme holej pôdy pomerne málo, ale na jeseň som založila nový záhon a ten som zatiaľ udržovala bez buriny, aby som podporila tie vysadené druhy. Ale tie vysadené druhy my vyryli het (mala som si všetko zamulčovať). Tak som radšej ustúpila a kvetiny som si presadila dopredu. Mám ale aj iný záhon, a tam si udržujem buriny, aby mi kryla pôdu, len je priebežne kosím s kosákom, a tam my kvetiny pekne rastú. A zeleninu síce zatiaľ nežerú, ale idú ako tanky, a tak mi s 9tich brokolíc ostala len 1 (slovom: jedna). Do záhrady ich preto púšťame, ale treba ich vyslovene pásť (priamo do záhona ich ani nepúšťam, aj keď by ma zbavili pupencov, lebo by mi všetko podupali, alebo podryli, kedže zatiaľ nemám všetko zamulčované). A keď jeme vonku, tak sú dotieravé.
Aké sú výhody?
Oveľa väčšie! Zbavujú nás škodcov (ale asi aj užitočný hmyz konzumujú), buriny, rytím "udržujú" dynamiku vegetačného krytu (rátam s tým, že sa ľahšie udržia aj nejaké iné druhy, pravda robia "pôdu" pre jednoročné buriny a iné terofyty), ale to zásadné príde na jeseň. Okrem toho, že budú spod stromov žrať popadané ovocie, v záhrade po zbere úrody to tam trošku poryjú a dožerú posledné zvyšky buriny. A o rok jej tam bude možno menej ;-). Potom bude zabíjačka a z toho (z prasiatok) vyplývajúce dobrá). Keby sme ich tu mali aj skoro na jar, som presvedčená, že tej prvej buriny by nás zbavili spoľahlivo, nevraviac o tom, že by na záhonoch pripravili pôdu pre siatie. Zimný chov je však zatiaľ otázny. Ďalšou výhodou je aj to, že nás zbavili mravcov, neviem ako presne, ale mravcov sme mali strašne veľa a všade. Oni nám zožrali burinu, čo rástla pri múroch (mám takú teóriu, že z mravenísk žerú asi larvy a kukly mravcov, lebo si to inak neviem vysvetliť), a tam mali (aj všade inde) mravenisko. Okrem toho sme mali taký problém, že na čerešni si mravce chovali vošky - liezli hore po kmeni. A tam sa tie svine :) škriabu, takže mravce tade nerady chodia (asi ani nevedia kade, lebo na tom kmeni potom ostáva smrad :)) Zatiaľ tie vošky tam stále sú, ale toto je určite dobrý spôsob liečby. Proste mravce zmizli. Fakt.
Inak, vedeli ste, že gravidita svíň trvá 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni? My nie, ale kedže Palacinku sme kúpili nevedomky gravidnú, v lete to vychádza na niekoľkonásobné vrátenie investície :-).
A ešte toľko, že nie, nemáme ich ako psov, nehladkáme ich. Aj keď som skúšala :-). Proste len zdieľame spoločný priestor, máme z toho nejaké výhody, ale to je všetko. A som rada, alebo som ich už stokrát oplakala (keby to boli kamošky, tak zabíjačku by som neprežila).
Dolu na fotke ich chlapi pasú (svine nevidno).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára