Naša dedina je jedna z najšpeciálnejších na svete. A to preto, lebo tu nemáme krčmu. Najsocializujúcejší projekt, lepší ako komunitné centrum a všetky sociálne (a socialistické) aktivity, ktorý fungoval už v Biblii. Tu to nemáme. Ale to vôbec nevadí! Lebo tu máme všeličo iné. Napríklad vo vedľajšej dedine parukilometrov boli parkúrové preteky. Konské parkúrové preteky. Nie, nie je to fikcia. Je to realita. Boli tam kone, hudba, lángoše, guľáš (potunajšom gujóš), hudba a hromada detí. Dobré nie? Ja som si aj dala klobúk, aby mi nebolo priteplo, ale cítila som sa ako v Anglicku, tam sú kone asi také tradičné, podľa filmov pravdaže usudzujem. Inak veľmi pekná Ipeľská scenéria je za tamojším obecným úradom (áno, hádate správne, kolbisko je hneď pri obecnom úrade, čo znamená, že je dosťdôležité).
Ladikovi sa to pravdaže veľmi páčilo, prvú súťaž presedel ako na ihlách celú, všetko sledoval, ďalšie súťaže už chodil sem a tam a hlavne! Takí miestni Rómovia (knižné typy to boli, voľakedy o nich písali ako o Cigánoch), hrali na akordeóne, husliach a base. Keď ich Lacko zbadal, vedela som, že si môžem dať lángoš (s priemerom menšej zemegule), lebo nezbadá mňa. Tuto je video, že Lacko by aj medzi nich dobre zapadol:
VID_20160409_173139
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára