V jari prichadza zima

Zaciatkom februara sme so Zitkou zacali 40 dnovu duchovnu pripravu na post podla knihy Ricka Warrena "Zivot s jasnym cielom". Zacali sme pre istotu skor, aby sme to do Velkej noci stihli, kedze sme ratali aj s tym ze nas syn nam nie vzdy ulahci travit cas citanim a zhovaranim sa o roznych temach.
Mame uz niekolko tyzdnov po Velkej noci a minule sme sa akurat zhovarali o teme z 28 dna s nazvom "Vsetko ma svoj cas". Symbolicky ;).

Okrem ineho sme sa zhovarali o tzv. rocnych obdobiach v zivote cloveka, cez ktore nie je mozne robit skratky. Na to aby sme boli schopny prinasat ovocie, musime rast a silniet (jar). Silnieme az kym nepride leto, aby v jeseni nase ovocie dozrelo a malo uzitok. V zime stromy oddychuju a posilnuju korene, aby ked znova pride jar, boli silnejsie ako minuly rok a mohli znova rodit este lepsie ovocie. V tomto sa skratky robit nedaju.
Ale niekto by povedal, ze predsa len skratky existuju aj v tomto. Potom je to ale, ako vo vtipe z rozpravky o 12 mesiacikoch, kedy zla jezibaba posle Marienku nazbierat jahody v decembri. A kedze Marienka zila uz v modernej dobe, tak skocila autobusom do Tesca a spravila nakup jahod. A vieme, ze decembrove jahody z Tesca za vela nestoja a okrem penazi a koniec koncov nasej namahy. A takto je to aj s nami. (koniec filozofickej casti na vecerne rozmyslanie ;))

Nas ale tesi, ze po rokoch hyperaktivneho zivota, prichadza "zima" a mozme sa na urcity cas zastavit a venovat cas tomu podstatnemu: a to budovaniu a upevnovaniu vztahov, na ktorych budeme moct stavat a kracat tak dalej.