Malá Terezka je s nami už nejaký čas, ktorý zbehol zbehol zbehol. Veľa ľudí si myslelo, že Ladik bude žiarliť, ale nie je to tak, ak aj trošku mu niekedy príde ľúto, voči Terezke je stále veľmi láskavý. Každé ráno hybaj bozkať ju, keď plače, vraví: "Neplač, neplač, vydrž." Pravdaže je to vševediaci a všemohúci asistent, ktorý jej vo vaničke špliecha riťku a chce ju stále nosiť. Napodobňuje ma v chvále pre Terezku a dneska jej rozprával rozprávku, názov si nepamätám, ale bolo to milé. Pravda, aj jej ukazuje všetky hračky a všade sa so svojou hrou za ňou presúva :-)
Akurát stalo sa mu, čo mnohým iným starším súrodencom - častejšie chce, aby som ho kŕmila a prestal sa skoro úplne pýtať na šerblík. Je mi jasné, že hnevom nič nevyriešim, ale prať také plienky...no neteším sa. Ale už to zvládame lepšie.
V noci sa na Terezku vôbec nebudí (čo je prekvapujúce) a hoci si niekedy vyžaduje moje pohladenie, chápe, že niekedy ma potrebuje aj Terezka.
Je to na nezaplatenie sledovať ho, ako na ňu obdivne hľadí a má ju ozaj rád. Terezka sa naňho na oplátku smeje a rada ho počúva a pozoruje. Je to super. Druhého súrodenca odporúčame!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára