My máme niečo pekné, zadarmo, ale netrvanlivé.
Zväčša si ľudia robia chodníky zo zámkovej dlažby, kameňa alebo štrku. Pod dlažbu je potrebné vykopať základy a navrstviť štrk alebo piesok rôznej frakcie a zabetónovať obrubníky, aby sa dlažba nerozchádzala, príp. dlažbu ukladať rovno do betónu. Pod štrk sa zas ukladá nejaká vodopriepustná fólia alebo starý (polypropylénový) koberec, aby sa štrk postupné "nerozplynul" a aby nerástla burina.
My sme paradoxne nepoužili ani jedno z týchto opatrení. Prečo? Hoci výrobcovia betónu vravia, že betón je prírodný materiál (lebo sa z viacmenej prírodných materiálov vyrába), ja som nikde žiadny betónový útes nevidela. Betón svoju akostnú štruktúru nemení, zato sa len postupne rozpadáva a nakoniec je z neho stavebný odpad (?). Podobne je na tom aj fólia - nikdy nesplynie z okolím, stane sa z nej podobná haraburda, ako zo všetkých plastov, ktorých miničiastočky môžte vidieť na plážach napríklad Stredozemného mora. Osobne mi tie blbostičky na pláži vadili a preto nie som ochotná produkovať ďalšie.
Z pohľadu využitia starých materiálov sa zvyknú podkladať staré koberce, ktoré sa už stali odpadom. Takto aspoň na staré kolená nájdu využitie. My sme starý koberec nemali.
Pravdou je, že naše tehly sa asi rozpustia (keď použijem slovník starého otca, ktorému sa už rozpustil rodný dom) pomerne skoro, ale rozhodli sme sa, že nám to zatiaľ nevadí. Už na druhý rok, budú niektoré rozpadnuté, ak bude treba, vymeníme ich alebo si urobíme ďalší chodník. Budeme vidieť. Aspoň nekladiem na ďalších majiteľov bremeno, že budú musieť vyriešiť rozpadnutý chodník a budú si môcť vybrať, aký sa im páči, tak isto ako aj my.
Dynamiku nášho chodníka budeme sledovať. Rátame s prerastaním burín a pohyblivosťou jednotlivých dielcov.
A Lackovi sa jeho výroba veľmi páčila. Inak, máme takú aj terasu. Stoličky bude treba podkladať, ale no a čo, aj skrine máme podložené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára