Milá moja Bratislava,
už veľmi dlho sa chystám, že Ti napíšem list, ale sama vieš, aké sú niektoré akcie s malými deťmi zdĺhavé, a tak sa našiel čas až teraz. Laco sa s malým bicykluje po chotári a konečne sa môžem venovať len Tebe a písať Ti. Dúfam, že sa potešíš. Niektoré veci som Ti zabudla povedať, tak čítaj pozorne.
Prepáč, ak som svoju priazeň dosť neprejavovala. Neprestajne si mi ponúkala množstvo dobier a tak málo som ich bola schopná využiť. Jedno je však isté, kávu som nepremeškala nikdy, tú ponúkaš naozaj výbornú, aj keď, stretla som aj záškodníkov s padělkami..ale to nie je až tak dôležité. Dôležité je, že tie príležitosti ponúkaš, a môžem si vyberať ako keď z palety vyberám, akú temperku načápem na výkres. Teda to už nie je veľmi aktuálny obraz, ale chápeš.
Som rada, že som mohla zažiť tvoju Rieku. Hoci zdieľam s Tebou bolesť nad jej hanobením. Isto rada spomínaš na meandre a ramená a žírne nivy, vône.A to vtáctvo, pánimoji. Och, ako rada by som to zažila aj ja. A vyzy!... No bolo super sedieť aspoň na múriku, sledovať čajky ako sa v kŕdli nechávajú unášať na hladine, alebo ako srandovne sa hašteria o kúsok chleba a v zime zas pozorovať tie veľké čajky, vieš, tie od mora. A pamätáš si, keď som raz neskoro večer dostala defekt a na Lafanconi mi ho Laco opravoval? Sledovali sme takú nejakú loď..či čo a mesiac. Ale vieš, ja nie som veľký romantik, po večeroch som rada doma, preto trochu vládlo napätie a bojím sa tmy (hlavne na moste), ale to sa v tvojom priestore neráta za zaujímavé. S tebou som aj zažila najkrajšie búrky, čo búrky! Blýskavice! Som veľký obdivovateľ Tvojho podnebia cítim s Tebou, že už nemôžeš toľko rozdávať zo svojho bohatstva...Chápem, že (civilizačný?) pokrok nezastavíš, ale aspoň Ťa povzbudím, že ak by som chcela mať nejakú záhradu, isto by bola pri Tebe!(keby sa to ešte dalo tak nejak, prirodzene)
Asi mi však dáš za pravdu, že asi hlavným Tvojím atribútom je symbol stretnutia, ten čudný hrad, akože stôl naopak, veď sa tak aj vraví, že sa zídeme okolo stola. K Tebe sa utieklo veľa milých ľudí.
Naozaj som rada s tebou trávila čas, všeličo by sa ešte dalo popísať, no nie? Ale pravdupovediac, vôbec mi nechýbaš. Nechcem, aby si bola smutná, ale je to pravda.
Isto aj pri Tebe by sa dalo zažiť to, čo tu, ale dávno v minulosti alebo za veľa peňazí (nie, neplač). Vieš, keď nám ráno zasvieti slnko do dverí v kuchyni a nebodaj ešte malý spí, sadneme si na schody, pozorujeme ranné šemotenie hmyzu a rosy a cítime sa ako na dovolenke. A to nemyslím len že päť metrov naokolo, ale pozriem aj ďalej a keby som mala lepšie uši a oči, vidím to šemotenie aj tam. Lacko ho vidí aj na kopcoch za dedinou, taká naša kulisa, vždy povie: "líšky v lese, aj jeleň, srnec." Niečo také. A ako beží deň (tieň) tak sa to šemotenie postupne stišuje, asi preto, že mnohé kvetiny sa zatváraju, ale vtedy prídu na pašu sliepky, síce nám rozhrabali chodník, ale aspoň pozobali škodce. A všelijaké iné vzrúšo môžme popočúvať.
Pravda, tu sú vtáčiky hanblivejšie, ako v meste, takže niekedy zachytia len poryv pohľadu a už radšej odletia, ale o to je väčšia radosť, keď sa ten-ktorý rozhodne, že sa predvedie. No napríklad také ďatle - ešte aj prelezú na druhú stranu kmeňa, len žeby sme ho nevideli. Keď sme sa raz boli s pani Zaliberovou prejsť popod hrad, vieš, na to parkovisko, čo tam teraz stavajú také..budovy, hľadali sme ruderálnu vegetáciu (bolo málo tých kapustových v tú sezónu, ona ich aj dáko špeciálne volala, láskavo) no a vtedy priletel Ten tesár čierny. To bolo riadne, dlho sa tam tváril, že nás nevidí a mohli sme ho obdivovať.Tu takí vtáci nie sú, na druhej strane sa teším z akéhosi ich prirodzeného studu, myslím tých tunajších. Stránim sa tej myšlienky, ale mesto akosi viac vyzlieka (možno preto sú tam ľudia taký nenápadní, alebo sa tvária, že ja som nenápadná a nechcú mi to pokaziť).
Na večer sa už ale rozpútajú riadne treskyplesky. V júli sme sledovali, ako sa chrústy šinú dookola našej čerešne a na ne sa ešte rýchlejšie šinú netopiere, dobreže nás nezadlávili. To už bolo také tiesnivé šero, kedy si všetci myslia, že ich nevidíme. A máme takého ježka, je to riadny bak, to Ti poviem. A naňho to šero asi ozaj dopadlo lebo sa prechádzal, akoby sme ani neboli tam. A ešte musím spomenúť susedinu mačku, čo nám pár razy doniesla myš a krtka. U nás máme také schovanisko pre všelijaké tvory a tvorčeky a tam rady chodia aj ich predátory, tak je to niekedy sranda. Asi stade mala mačka tie úlovky. Ale stále som nenašla hada.
Musím povedať aj to, že je tu dobre aj z toho hľadiska, že keď ide malý von, netreba ho chystať ako na celodenný výlet. Vieš, ide vonka v gaťkách a ponožkách a hotovo. A ja nemusím ísť vlastne nikam. Mne to ku cti neslúži, ale chápeš.
Čo by som Ti ešte napísala? Aj tak som sa rozpísala až až. Len to som Ti vlastne chcela, že nám je lepšie, sme viac spolu, jeme viac ovocia a zeleniny, viac sa ľuftujeme a ľúbime a isto Ťa radi prídeme navštíviť, na výlet.
Och, a čo sa týka kávy, tak moja stará mama robí asi ešte lepšiu, takže nemaj strach, som tu dobre.
