piatok 22. apríla 2016

Naša predzáhradka čaruje!

Začalo sa to celkom nenápadne. Najprv rozkvitli krókusy, potom blyskáče a biele fialky.

Postupne to začalo gradovať, keď rozkvitli narcisy a korunkovka. Tú zachvíľu vystriedali modrice a fialové tulipány a ružové tulipány. Čo bude ďalej, priatelia? Už sa nevieme dočkať!

Inak, s cibuľkami som sa mocovala (ani nie tak s cibuľkami ako s motykou) v poslednom trimestri tehotenstva, takže mám k nim citový vzťah :-) .

DSC_0495

DSC_0494

DSC_0583

DSC04721

DSC04434

DSC04723

DSC04825

 
Budúcnosť si tvoríš touto prítomnosťou. Tvoríš ju tým, čím ju teraz napĺňaš.

(Miroslav Schlesinger: Človek, si jedinečný)

sobota 16. apríla 2016

Minuloročné zeleninové (ne)úspechy - výsledky experimentu

Niekoľko ľudí sa ma pýtalo, ako nám minulý rok vypálilo naše zeleninárstvo. Výsledok bol vzhľadom na vklady veľmi zaujímavý!

V máji sme si na pokosenej, dlho neobrábanej záhrade založili záhony v tvare kľúčovej dierky. Záhon bol zamulčovaný kartónom a cca 10 cm vrstvou slamy, nijak hnojený. O pár týždňov sme tam zasadili tieto priesady: paradajky, kaleráb, paprika, uhorka, tekvica a dyňa. Ako sa im darilo? Aká bola výhoda zamulčovania?

Bývame na juhu Slovenska, kde je v lete naozaj horúco. Takže každý poriadny záhradkár poctivo polieva aspoň raz denne. My sa k tomu priznávame, že poctivý záhradkári nie sme a preto sme  každý deň nepolievali. V našom okolí totálna revolúcia. A ozaj, naše zeleniny nevädli  a celkom pekne si nažívali. Jasné že zálievke sa potešili, hneď podrástli aj začali lepšie plodiť, ale rozhodne ich sucho nelikvidovalo. Polievali sme asi raz za 3 dni. Niekedy menej, niekedy viac. Takže overili sme teóriu, že mulč zadržiava vlhkosť a veľmi niektorým zeleninám pristane. Ktorým?

ParadDSC_1123ajky: Paradajky sme nasadili do klasického sponu a odštipovala som im prílistky. Hoci im dlhšie trvalo, kým začali kvitnúť a plodiť, nakoniec sme mali paradajok hojnosť. Žiadne škodce som si nevšimla ani inú záludnosť. Priesady mi dala starká, takže neviem či ich mala z vlastných semiačok alebo nie.DSC_1125

Kaleráb: Pri kalerábových priesadách sme zistili, že kým sa poriadne nezakorenia, je zalievanie extrémne dôležité. Totiž z 10tich nám prežila jedna jediná :-) Tá však potom mala rovnaký režim, ako ostatné zeleninky, takže sa polievalo zčasu načas. Dlho vyzeral pomerne biedne, všetci kaleráby už dávno priebežne zberali a náš mal buľvu s priemerom asi 5 cm celé leto. Potom to ale prišlo, gradácia deja. Do konca októbra krásne narástol a mal priemer asi 15 cm. S Ladim sme sa zabažili a pochutili sme si na ňom. Niečo ho trochu ohrýzlo.

DSC_1127 DSC_1126Paprika:Paprike sa darilo veľmi. Priesady som kúpila veľmi maličké, mali možno 8 cm, ale chutnú úrodu sme zbierali celé leto. Nič im neškodilo, mali pohodičku

DSC_1124Tekvica a dyňa: Tieto rastliny sa krásne rozrastali a kvitli, ale plody nestihli dozrieť. Myslím, že im chvíľu trvalo, kým si vytvorili optimálny koreňový systém, nevraviac o tom, že sú to druhy prvej trate, ktoré ľúbia výživnú pôdu. Takže toho roku si budú hovieť na kravskom hnoji.

A čo burina? Priebežne som ju strihala, aby nekvitla, ale trochu som to zanedbávala, kedže sme aj dosť cestovali. Jediný neblahý vzťah mali zemiaky s pupencom, ten som musela ozaj likvidovať.

Minuloročná záhrada bola vyslovene experiment, ktorý nás nakoniec pozitívne prekvapil. Toho roku som sa vrhla na ďalši, polykultúrny. To bude ďalšie dobrodružstvo, už sa tešíme, malý starostlivo sial a sadil a sledujeme to v priamom prenose. Zatiaľ to vyzerá sľubne, uvidíme, čo ďalej!

 

piatok 15. apríla 2016

Čo objavíš v záhrade (tip na knizku)

DSC_0354

DSC_0353

DSC_0351

DSC_0349

Pekná knižka. Kúpili sme ju ako darček pre synovca, ale aj nášmu malému sa veľmi páčila, prvý deň sa okúňal, ale potom si ju opakovane pýtal.

Mne sa páči preto, lebo sú tam ja také ekotopy ako kopa starého dreva alebo kompost! Obrázky sú pre starších čitateľov, ale zvieratká nie sú doobliekané, takže to je plus. Ozaj sa mi páčila! A mali aj farmu s traktormi :-). Odporúčam.

My sme ju kúpili v malom kníhkupectve v meste (je to taký dinosaurus, ten obchodík), ale majú ju aj na internete (v Martinuse aj v Artfore).

streda 13. apríla 2016

Púpavový sirup

DSC04760Náš dvor je zaplavený púpavami. Aj inými rastlinkami. Minulý týždeň bol skutočne oslňujúci, slivky, trnky a broskyňa aj mandľa kvitli, vo dvore okrem narcisov a modríc pomaly rozkvitali aj tulipány, a definitívne sa rozžiarilo more púpav odľahčené pastierskymi kapsičkami a premiešané fúrou hluchaviek purpurových. Ozaj veľmi pekné to bolo (nesmieme opomenúť ani hviezdicu, nezábudku a i.)

Kedže púpava sa nám veľmi páči a sirup sa nám z nej páčil ešte viacej, zavarili sme si sirup podľa tohto receptu:

4 hrste púpavových kvetov, 1 liter vody, 1 kg cukru, 1/2 citrón

Púpavu zalejeme studenou vodu, necháme zohriať temer na bod varu, potom odstavíme a necháme cez noc lúhovať.

Na ďalší deň pridáme cukor (kedže som robila z 5 l, my sme doň dali repný aj trstinovy a asi kilo medu), obielený citrón pokrájaný na plátky (ak máte bio, lepšie je dať s kôrou), a pomaličky hriať temer na bod varu a pomaly zahusťovať. Je dobré to robiť v širokom a hrubom hrnci, aby sa dobre odparovalo a nepripekalo, prípadne. Keď to raz zovrie, nádherná púpavová aróma bude skoro celkom preč, takže ak máte čas, je dobré pri tom stáť a šanovať si ho.

Ak ho necháte odparovať dlho, bude z toho známy púpavový med. Avšak platí, netreba to nikdy robiť zaveľa, lebo sa potom degradujú cenné liečivá a vôňa sa vyľuftuje.

Sirup je inak dobrý na tráviace ťažkosti. Nech sa podarí ;-)

pondelok 11. apríla 2016

Ladikov najnovší koníček

IMG_20160318_163140

DSC_0511

Ladik má ďalšiu obľúbenú knižku. Volá sa Svet živočíšnej ríše a má asi 500 strán. Možno ju máte doma, taká starodávna,  osočujú tam líšku spôsobom, že je "prefíkaná" a šíria množstvo iných klepov.:-) ale je krásne namaľovaná.

Osobne ju mám prečítanú viackrát. A malý ju má rád tiež. Najradšej má stránky, kde je nakreslených veľa druhov toho istého rodu, dokola sa pýta "čo je toto" a potom je rád, keď sa ho pýtam: Kde je kačuľa jamajská? Kde je húska škoricová? Kde je arasari pestrý? Kde je tukaník zelený? Kde je veverica borvicová? a pod.

A druhá knižka sú stále dinosaury.
Nemusíš vždy každého napomenúť a viditeľne sa usilovať zmeniť ho. Je aj iná cesta. Dbaj najmä o to, aby si ty bol čo najlepší, veď aj ty máš na sebe čo vylepšovať.

Niekedy naozaj stačí len mlčať, prijať toho človeka takého, aký je teraz a v duchu zaň prosiť.

Buď teda tolerantnejšía uvidíš, že je možné pomôcť ľuďom aj inak.

(Miroslav Schlesinger: Človek, si jedinečný.)